Prečo sme (ne)chceli stavať drevodom

Pozorný čitateľ si v minulom článku mohol všimnúť náznaky neistoty, kde sme v krátkosti písali o našom rozhodnutí stavať drevostavbu. Hneď takto na úvod vám prezradím, že sme ju nakoniec nestavali. Poďme sa pozrieť na to, ako sa to celé stalo a čo viedlo k nášmu finálnemu rozhodnutiu.

Prečo nás lákala drevostavba

Predstava bývania v dome z prírodných materiálov, ktorý je navyše možné postaviť oveľa rýchlejšie a lacnejšie ako dom z tehál je sama o sebe atraktívna. Táto myšlienka je základom marketingovej komunikácie každej firmy stavajúcej drevodomy.

Na každom stretnutí so stavebnou firmou sme počuli zhruba rovnaký úvod — “postavíme Vám zdravý dom, v ktorom budete cítiť vôňu dreva a o dva mesiace sa môžete sťahovať”. Kto by na to povedal nie? Všetky obavy a námietky, ktoré človeku prirodzene napadnú, nám všetci promptne vyvrátili.

Požiarna bezpečnosť? Lepšia ako tehlový dom!

Štrukturálna stabilita a výdrž? Dnes predsa ešte stojí mnoho 100 ročných drevodomov!

Udrží stena kuchynskú skrinku plnú riadu? Jasné, až 70 kg na jeden vrut!

Čo ak nám bude niekde zatekať? Nebude drevo ohrozené? Môžete si nainštalovať senzory vlhkosti, ktoré vás na riziko včas upozornia!

A nebude to celé drahé? Za rovnakú cenu ako základný dom z klasického materiálu dostanete drevodom s prémiovou výbavou!

Zážitok na vlastnej koži

Na prieskumnom výlete v Rakúsku sme navštívili dedinku vzorových domov, v ktorej si každý návštevník môže voľne preskúmať drevostavby od viacerých dodávateľov. Veľmi praktický nápad a skutočne majstrovský marketingový trik. Posúva vás to totiž do pozície, kedy si začnete porovnávať jednotlivých dodávateľov drevostavieb medzi sebou, neriešite už porovnanie s klasickými stavebnými materiálmi.

https://www.musterhauspark.at/

Okrem niektorých skutočne zvláštnych architektonických rozhodnutí sme si pri prechádzaní vystavených domov všimli jeden zásadný problém. Prakticky nulovú zvukovú izoláciu medzi izbami. V prípade dvojpodlažných domov bolo bez problémov počuť kroky a hlasy osôb chodiacich po podlaží nad nami. Pribuchnutie dverí sa nieslo celým domom.

Všadeprítomní predajcovia nás ubezpečili, že sa to dá riešiť špeciálnym “odhlučneným” zložením priečok a stropu, takže v našom dome takýto problém mať nebudeme.

Pochybnosti

Množstvo potenciálnych problémov pomaly narastalo. Na každý sa síce rýchlo našlo “riešenie”, ale na nás to stále viac a viac pôsobilo ako lepenie náplastí. Situácii nepomohlo ani to, že viacerí ľudia z nášho okolia nás od drevostavby vyslovene odhovárali. Spočiatku sme reagovali defenzívne, ale zlý pocit na pozadí a klesajúca sebaistota začali prevládať. A to veru nie je dobrý spôsob, ako začať stavbu rodinného domu.

Bodku za kapitolou drevostavieb pre nás priniesol podcast stavebnej firmy Ekonomické Stavby, na ktorý sme natrafili úplne náhodou. Prvý krát sme počuli niekoho rozprávať o drevostavbách z neutrálnej pozície. K pánovi Menclovi a jeho firme sa vrátime neskôr, ale tento konkrétny podcast si môžete vypočuť tu.

Racionálne argumenty proti drevostavbe

Svet nie je čierno-biely, všetko má svoje pre a proti. Okolo tejto témy sa na diskusných fórach vedie množstvo hádok, pri ktorých často hlavnú rolu hrajú emócie a bias. Poďme si však zhrnúť fakty.

Bývanie z prírodného materiálu?

Moderná drevostavba využíva prírodné drevo len na svoju “kostru”. Aby sa splnili energetické normy, steny sú vyplnené izoláciou a celý dom je vzduchotesne obalený do fólie, aby sa minimalizovali tepelné úniky. Žiaden drevodom teda nebude “dýchať”, bez ohľadu na typ fólie. Sendvič steny uzatvára sádrokartón alebo OSB (drevotrieska plná lepidla). Reálne teda bývate v spevnenom sáčku, čo dosť narúša myšlienku prírodného bývania.

Tepelná akumulácia

Táto sendvičová konštrukcia stien má minimálnu tepelnú akumuláciu. Dom síce výborne izoluje, ale akékoľvek bežné prerušenie tejto izolácie (otvorenie okna, prechádzanie cez dvere) spôsobí výmenu vzduchu. Tento nový vzduch sa potom musí znovu zohriať / schladiť na izbovú teplotu. V murovanom dome tieto rozdiely pomáha vyrovnávať samotný dom. Drevostavba sa v tomto skoro úplne spolieha na techniku.

Výsledkom je nižšia tepelná pohoda a (v malej miere, ale zbytočne) zvýšená energetická náročnosť domu.

Prenos zvuku

Aj samotní výrobcovia drevostavieb uznávajú problém s prenosom zvuku. Problém riešia napríklad zvukoizolačnými priečkami (vyššia cena), tesnými interiérovými dverami (nemožné pri využití centrálnej vzduchotechniky), či dokonca betónovým stropom (!).

Niektorí predajcovia navrhujú umiestniť medzi izby kúpeľňu alebo šatník, aby tak pribudla zvuková bariéra navyše.

Dobrá zvuková izolácia v interiéri je pre nás dôležitým parametrom. Poskytuje pocit mohutnosti a stability stavby a zabezpečuje súkromie.

Riziko vlhkosti

Ďalší z problémov všeobecne uznávaný medzi drevostaviteľmi. Prasknuté potrubie, kvapkajúci ventil, zatekajúca strecha alebo parapet vám môže za pár mesiacov úplne zničiť časť konštrukcie domu. Navlhnuté drevo hnije a stráca svoje vlastnosti.

Riešením je komplexná sieť senzorov vlhkosti, ktoré sa umiestnia do konštrukcie a upozornia vás na prípadný problém dostatočne včas. Tento systém však nie je štandardnou výbavou a znovu navyšuje cenu stavby.

Vysoké nároky na presnosť a dôslednosť pri stavbe

Každá stavebná firma vám povie, že drevostavba sa musí postaviť precízne. A tiež vám povie, že práve oni si dávajú záležať, že domy od nich sú najvyššej kvality. Len jedno z tých tvrdení je pravda.

Konštrukcia drevodomu obsahuje množstvo procesov, pri ktorých môže nastať drobná chyba, ktorú si počas stavby nikto nevšimne. Napríklad použitie lacnej nekvalitnej pásky na prelepenie parotesnej fólie môže spôsobiť, že sa táto páska po pár rokoch úplne odlepí a naruší tak citlivé prostredie tepelnej izolácie.

Časté návštevy pozorného a skúseného dozorcu sú jednoducho nutnosť a ani on nie je všemocný. Stačí si pozrieť pár videí od pána Šimka pre predstavu.

Nižšia trhová hodnota

Všetky tieto riziká, plus častá nedôvera ľudí v nekonvenčné stavebné materiály má za následok výrazne horšie podmienky pri potenciálnom predaji domu po rokoch bývania. Rodinný dom je investícia, ktorá by časom mala stúpať na hodnote. A to nemusíte mať zámer dom predať.

Ľudia často argumentujú, že dom nepotrebuje vydržať 100 rokov, lebo deti nebudú chcieť bývať v starom dome po rodičoch. To môže byť pravda, ale stále ide o majetok, ktorý v budúcnosti môžete použiť napríklad ako zástavu pre ich vlastnú hypotéku.

Záver

Napriek tomu všetkému sme si istí, že drevostavba môže v individuálnych situáciách dávať zmysel. Že je možné ju postaviť správne, zabezpečiť všetky riziká a byť s výsledkom spokojný. Je nevyhnutné pozorne zvážiť nemenné faktory ako tepelné vlastnosti alebo budúcu trhovú hodnotu a na stavbu si zavolať dôsledný stavebný dozor.

Každé rozdhodnutie je svojím spôsobom stávka s istou mierou neistoty. Sú situácie, kedy miera rizika zodpovedá potenciálnemu zisku. Stavba rodinného domu nie je takouto situáciou, takže sme sa rozhodli neistote oblúkom vyhnúť a drevostavbu nakoniec nestavať.